Od prvej triedy pracujeme s notebookmi tak ako s knihou. Budujeme si pozitívny vzťah Notebook/Žiak, ktorý sa odzrkadľuje v záverečnej fáze vzdelávania na prvom stupni ZŠ.
„ Pán učiteľ, už mi je lepšie…“ , telefonuje Adamko do triedy „…. rád sa s vami spojím. Doma sa nudím, chcem sa učiť s vami, aby som nemal potom toho veľa pri prepisovaní D.Ú“
Otvorí si svoj notebook, prihlási sa na Lync, zazvoní a v triede sa zobrazí na IT tabuli cez webinár. Na tvári zažiari veľký úsmev, že vidí svojich spolužiakov a oni jeho. Posedáva si doma pri teplom čajíku, papa keksík a sleduje zdieľaný obraz tabule v notebooku, počúva výklad učiteľa a pracuje zarovno so spolužiakmi v triede…. Nie je v triede a predsa tam je.
„ Pán učiteľ veď sa hlásim, vyvolajte aj mňa…“ reakcia Adamka, keď si nevšimol pán učiteľ na obrazovke jeho zodvihnutú ruku. „Ukáž nám svoju detskú izbu….“, nadhodia rozhovor spolužiaci cez prestávku.
A tak sa vzdelávame, zabávame a prežívame chvíle spoločne ako jedna veľká rodina, napriek nepriazni zdraviu a osudu. Ten doposiaľ určoval hranice: Ak si chorý, zostaň doma… snáď učivo časom dobehneš.
Tvrdenie: „Nebol som v škole, keď ste to preberali.“ už nemusí nájsť opodstatnenie.
—————