S deťmi sme v triede plánovali, ako každý rok vianočnú party. Keď som sa opýtal, či by chceli mať túto akciu aj s rodičmi zažiarili mojim druhákom oči a všetci jedným hlasom zvolali áááno…. A tak sme vyrobili pozvánky a deti doma pozvali svojich rodičov. No mňa ako chlapa nenapadlo , že dať termín na štvrtok pred Vianocami o 16.00 je dosť nepraktické, keďže je predvianočný zhon a maminy pečú, upratujú ostošesť. To mi došlo až doma, keď som termín oznámil svojej manželke .
No napriek tomu, že to nevyhovovalo možno všetkým rodičom, uvedomili si asi to čo ja. Keď videli stáť pred sebou s pozvánkou v ruke svoje deti neodolali a pochopili, že koláče ani poriadok doma nenahradí detské šťastie, ktoré sa dá prežiť v kruhu tých najbližších. No a na naše stretnutie prišli do triedy všetci rodičia aj so svojimi ďalšími deťmi, nie len žiakmi 2.A. V triede sa nás zaplnilo dokopy 55 prítomných deti a dospelých, čo dodalo celému podujatiu úžasnú rodinnú atmosféru. Prišli ocinovia, maminy, deti a prežili sme jeden milý podvečer. Mali sme prázdnu školu, nik nás nerušil a rovnako sme nerušili ani my nikoho. Patrili nám chodby školy aj naša trieda. Zasúťažili sme si, zaspievali koledy, rozdali vianočné darčeky a s pokojným srdcom, úsmevom sa rozišli domov na vianočné sviatky. Pre mňa osobne bolo milé vidieť aj svojich bývalých žiakov. Majú u mňa v triede svojich súrodencov a prišli aj tí, čo ich tam nemajú. Moji prví žiaci sú už stredoškoláci a s druhými som stále v kontakte, keďže sú ešte šiestaci.
Chcem sa poďakovať rodičom, že si našli čas a prišli na toto podujatie. Pre mňa to bol jeden z tých nezabudnuteľných dní v škole. A oči deti, ich radosť hovorili za všetko. Prajem Vám požehnané vianočné dni plné lásky a pokoja….
—————